Aby mohla byť takáto voda označená ako pitná, musia sa v nej prítomné látky zmestiť do normou presne stanovených limitov a to do horných (najvyššie prípustné množstvo), tak v niektorých prípadoch dolných (najnižšie prípustné množstvo). Z tohto hľadiska sa ani destilovaná voda nedá označiť ako pitná. To však neznamená, že jednorazové alebo aj opakované požitie vody, ktorá tieto limity bezo zbytku nesplňuje, musí vždy ohroziť ľudské zdravie. Tieto normatívne limity predstavujú len určitý kompromis medzi kvalitou dostupných zdrojov vody, technologickými možnosťami úpravní pitnej vody, medicínskymi poznatkami o nutričných potrebách organizmu človeka a o škodlivosti niektorých vo vode nachádzajúcich sa látkach. Tieto limity a nároky nie sú ani ideálne, ani neprekročiteľné, no nedá sa povedať ani to, že pitie vody, ktorá tieto limity dlhodobo splňuje, je absolútne bez zdravotného rizika. Ideálny by bol stav, ak by sme pili superčistú, dajme tomu destilovanú vodu, ktorá by bola riadene obohatená o presné množstvo prospešných látok. To je však v celospoločenskom merítku ekonomicky neúnosné. Individuálne sa však k tomuto stavu priblížiť dá. Je to možné pomocou zariadenia, ktoré používa fyzikálny princíp reverznej osmózy, kde sa získaná voda ideálu čistej a následne obohatenej vody do značnej miery približuje.

Dá sa povedať, že organizmu človeka príliš nezáleží na tom, v akej podobe vodu prijíma. Môže to byť destilovaná voda, polievka alebo cestoviny... Tráviace ústrojenstvo si svoje potrebné molekuly vody vyberie a vstrebá do tela. Problémom je situácia, keď je nám voda chuťovo alebo pachovo neprijateľná, keď priamo dráždi alebo poškodzuje tráviace ústrojenstvo a organizmus, alebo ak v nej prijímame aj látky, ktoré sú organizmu škodlivé.

Pitná voda dodávaná do domácností z obvyklých zdrojov obsahujú množstvá minerálnych látok. Časť z nich je pre telo prospešná, zvlášť v určitej kombinácii, no pre každú z nich zároveň platí, že všetkého moc škodí a že menej je niekedy viac. Typickým príkladom sú minerálne vody, ktoré sa nedajú piť v neobmedzenej miere. Pritom norma z tohto hľadiska ustanovuje minimálnu doporučenú koncentráciu len pri dvoch prvkoch, pri vápniku (Ca) a horčíku (Mg), pričom hodnoty aj týchto minerálov sú vo všeobecnosti nadlimitné. Zásadným problémom však je, že zostávajúca väčšina rozpustených minerálov je pre telo prijateľná len vo veľmi malom množstve, (fluór, jód, chlór, železo, zinok...) a mnohé sú pre telo vyslovene škodlivé (kadmium, ortuť, olovo, stroncium, dusitany, dusičnany...) kde platí "čím menej, tým lepšie" aj v rámci stanovených kompromisných limitov normy. Ďalším problémom je, že pôsobením civilizácie na životné prostredie sa tieto látky vo vode zmnožujú a pridáva sa k nim množstvo ďalších toxických látok, dnes ešte nepreskúmaných a bez vedomosti ich účinkov na zdravie človeka.

Akú vodu teda pijeme? Početne najväčšia časť obyvateľstva pije vodu z verejných vodovodov. Tieto zdroje sú pod neustálou hygienickou kontrolou a kontrolujú sa aj niekoľkokrát denne, čím by sa malo predísť haváriám a tým ohrozeniu zdravia obyvateľstva. Naproti tomu je na dennom poriadku a niekedy aj v rámci povolených výnimiek aj značné prekračovanie limitov, ktoré je spojené s kvalitou prichádzajúcej vody zo zdroja a technologiockými možnosťami úpravne vody. Uvedené kontroly naviac nedokážu zistiť znečistenia v rámci rozvodu vody, v potrubiach. Ako bolo spomenuté vyššie, zdravotné riziko nie je nulové ani pri dodržaní všetkých limitov, pretože tie predstavujú ekonomický kompromis a nie hygienický ideál. V tomto smere je významná prítomnosť aktívneho chlóru, chloroformu a im príbuzným látkam, ktoré sú dôsledkom technologickej úpravy vody.

Samostatnou kapitolou sú individuálne vodné zdroje, pretože tie nie sú na rozdiel od verejných vodovodov kontrolované. Tieto zdroje sú často pár metrov pod povrchom a tak je ťažko možné zabezpečiť stálu kvalitu. Podľa kusých informácií hygienických staníc, je treba asi 80% týchto zdrojov považovať za nevyhovujúce, pričom limity niektorých kontaminantov sú často aj niekoľkonásobne prekročené. Ide predovšetkým o dusičnany, dusitany, biologické kontaminanty, ropné látky a látky súvisiace s poľnohospodárskou výrobou. Zdravotné riziko pri dlhodobom požívaní takejto vody je zdravotne veľmi nebezpečné.

Ak by sme sa pokúsili zhrnúť uvedené fakty, reverzná osmóza je naozaj veľmi dobrým riešením pre individuálnu úpravu vody. Voda získaná touto špičkovou technológiou sa do značnej miery približuje destilovanej vode a je ideálna k použitiu do žehličiek, kávovarov, sterilizačných prístrojov, chladičov, autobatérii..., pretože je zbavená minerálov a tak nevytvára žiadny vodný kameň. Aby sa z takejto superčistej vody stala voda pitná, prechádza mineralizačnou vložkou, ktorá vodu obohatí o telu potrebné minerály. Voda sa ďalej upravuje špeciálnych vložkách, kde sa upravujú jej štrukturálne a bioenergické vlastnosti. Takto upravenú vodu môžme používať na pitie a k ľubovoľným potravinárskym účelom. Vzhľadom k svojej mäkkosti a čistote je vhodná aj pre kozmetické účely.